Starobylé mesto Lindos
Lindos je druhé miesto na ostrove Rodos, ktoré sme okrem mesta Rodos, pláže a hotela v ktorom sme ubytovaní navštívili. Rovnako, ako do mesta Rodos, sme sa aj do Lindosu vybrali miestnou autobusovou dopravou. Je to aj z toho dôvodu, že sme si chceli pozrieť aspoň z časti vnútrozemie a na druhej strane je to lacnejšie ako cesta loďou.
Na ostrove si môžete prenajať aj auto alebo skúter, ale mne sa nechcelo po all inclusive večery strávenej s vodkou s džúsom v ruke pri bazéne riskovať. Okrem toho je to neporovnateľne drahšie ako využiť služby miestnej autobusovej dopravy a tak máme víťaza.
Cesta netrvá dlho a za niečo viac ako pol hodinu vystupujeme na veľkom parkovisku. Ďalej pokračujeme cez úzke uličky, ktoré lemujú na husto postavené biele domy na hradný kopec.
Pod hradným kopcom ponúkajú miestni chovatelia dobytka možnosť výstupu na stredoveký hrad a Akropolu na chrbte osla. Určite je to zaujímavý zážitok takto sa nechať vyviesť. My sa spoliehame na vlastné nohy a krok po kroku stúpame na vrch.
Cestou hore prechádzame okolo reliéfu lode – gréckej triéry vytesanej v skale. Toto umelecké dielo vzniklo na počesť víťazstva v námornej bitke v rokoch 180 až 170 pred Kristom. Na zadnej časti lode stál stĺp a na ňom bola umiestnená bronzová socha slávneho ródskeho sochára Hagesandera. V niektorých publikáciách sa uvádza, že práve Hagesander bol admirálom, ktorý spomínanú námornú bitku vyhral.
Dvíham oči nad seba, kde už zblízka vidím kamenný múr, ktorý je súčasťou mohutnej johanitskej pevnosti.
Vchádzame na široké priestranstvo. Pred sebou vidíme zvyšky Akropolisu a strarých gréckych a rímskych chrámov, ktoré obklopujú hrubé múry pevnosti. Na mieste ešte stále prebiehajú archeologické vykopávky.
Lindos založili podľa tradície Dóri niekedy v desiatom storočí pred Kristom. Lindos mal veľmi dobrú polohu a bol miestom stretávania sa obchodníkov, najmä Grékov s Feničanmi. Postupne sa tak stal významným obchodným strediskom. Jeho význam upadol po vybudovaní mesta Rodos.
Po schodoch pokračujeme vyššie a pred sebou vidíme dominantu mesta. Je to veľký chrám Atény Lindskej. Bol vybudovaný okolo roku 300 pred Kristom a je úžasný.
Pevnosť, ktorú vybudovali v 14. storočí čiastočne prekryla antické stavby. V pevnosti sídlili Johaniti, ktorý bránili ostrov pred vpádmi Osmanskej ríše.
Z hradného kopca je nádherný výhľad na všetky strany. Z jednej strany vidíme dedinu Lindos, ktorej architektúra a najmä jednotná farba domov je mimoriadne zaujímavá.
Z druhej strany vidíme zátoku Sv. Pavla. Práve v tejto zátoke sa ukryl apoštol Pavol pred silnou búrkou a na ostrove začal kázať kresťanstvo.
Musím povedať, že je tu neskutočne krásne, doslova to tu dýcha históriou. Je tu však aj veľmi horúco. Slnko rozpaľuje skaly a múry a my sa po prehliadke poberáme späť dole.
S krásnym zážitkom a dobrým pocitom s príjemne stráveného dňa prechádzame cez úzke uličky plné obchodníkov, ktorí sa snažia predať svoj tovar turistom. Do odchodu autobusu máme ešte čas a tak si obzeráme ich ponuku. Vedel by som si zo suvenírov vybrať nejeden, no musím pozerať aj na moju peňaženku. Vyberáme si nakoniec niečo malé na pamiatku a utekáme na autobus, ktorý nás odvezie na hotel.
Už sa teším, ako sa taký rozpálený schladím podvečer v mory.
Ďakujem.
Starobylé mesto Lindos
Lindos je druhé miesto na ostrove Rodos, ktoré sme okrem mesta Rodos, pláže a hotela v ktorom sme ubytovaní navštívili. Rovnako, ako do mesta Rodos, sme sa aj do Lindosu vybrali miestnou autobusovou dopravou. Je to aj z toho dôvodu, že sme si chceli pozrieť aspoň z časti vnútrozemie a na druhej strane je to lacnejšie ako cesta loďou.
Na ostrove si môžete prenajať aj auto alebo skúter, ale mne sa nechcelo po all inclusive večery strávenej s vodkou s džúsom v ruke pri bazéne riskovať. Okrem toho je to neporovnateľne drahšie ako využiť služby miestnej autobusovej dopravy a tak máme víťaza.
Cesta netrvá dlho a za niečo viac ako pol hodinu vystupujeme na veľkom parkovisku. Ďalej pokračujeme cez úzke uličky, ktoré lemujú na husto postavené biele domy na hradný kopec.
Pod hradným kopcom ponúkajú miestni chovatelia dobytka možnosť výstupu na stredoveký hrad a Akropolu na chrbte osla. Určite je to zaujímavý zážitok takto sa nechať vyviesť. My sa spoliehame na vlastné nohy a krok po kroku stúpame na vrch.
Cestou hore prechádzame okolo reliéfu lode – gréckej triéry vytesanej v skale. Toto umelecké dielo vzniklo na počesť víťazstva v námornej bitke v rokoch 180 až 170 pred Kristom. Na zadnej časti lode stál stĺp a na ňom bola umiestnená bronzová socha slávneho ródskeho sochára Hagesandera. V niektorých publikáciách sa uvádza, že práve Hagesander bol admirálom, ktorý spomínanú námornú bitku vyhral.
Dvíham oči nad seba, kde už zblízka vidím kamenný múr, ktorý je súčasťou mohutnej johanitskej pevnosti.
Vchádzame na široké priestranstvo. Pred sebou vidíme zvyšky Akropolisu a strarých gréckych a rímskych chrámov, ktoré obklopujú hrubé múry pevnosti. Na mieste ešte stále prebiehajú archeologické vykopávky.
Lindos založili podľa tradície Dóri niekedy v desiatom storočí pred Kristom. Lindos mal veľmi dobrú polohu a bol miestom stretávania sa obchodníkov, najmä Grékov s Feničanmi. Postupne sa tak stal významným obchodným strediskom. Jeho význam upadol po vybudovaní mesta Rodos.
Po schodoch pokračujeme vyššie a pred sebou vidíme dominantu mesta. Je to veľký chrám Atény Lindskej. Bol vybudovaný okolo roku 300 pred Kristom a je úžasný.
Pevnosť, ktorú vybudovali v 14. storočí čiastočne prekryla antické stavby. V pevnosti sídlili Johaniti, ktorý bránili ostrov pred vpádmi Osmanskej ríše.
Z hradného kopca je nádherný výhľad na všetky strany. Z jednej strany vidíme dedinu Lindos, ktorej architektúra a najmä jednotná farba domov je mimoriadne zaujímavá.
Z druhej strany vidíme zátoku Sv. Pavla. Práve v tejto zátoke sa ukryl apoštol Pavol pred silnou búrkou a na ostrove začal kázať kresťanstvo.
Musím povedať, že je tu neskutočne krásne, doslova to tu dýcha históriou. Je tu však aj veľmi horúco. Slnko rozpaľuje skaly a múry a my sa po prehliadke poberáme späť dole.
S krásnym zážitkom a dobrým pocitom s príjemne stráveného dňa prechádzame cez úzke uličky plné obchodníkov, ktorí sa snažia predať svoj tovar turistom. Do odchodu autobusu máme ešte čas a tak si obzeráme ich ponuku. Vedel by som si zo suvenírov vybrať nejeden, no musím pozerať aj na moju peňaženku. Vyberáme si nakoniec niečo malé na pamiatku a utekáme na autobus, ktorý nás odvezie na hotel.
Už sa teším, ako sa taký rozpálený schladím podvečer v mory.
Ďakujem.